Kliešte sa už začali prebúdzať. Začínajú byť aktívne pri vonkajšej teplote od ôsmich do desiatich stupňov Celzia.
Tento článkonožec sa vyskytuje takmer všade na našom území do nadmorskej výšky okolo osemsto metrov. Darí sa mu v listnatých aj zmiešaných lesoch, parkoch a lesoparkoch. V Šali môžeme kliešťa „dostať“ najskôr pri prechádzkach pri rieke Váh.
Na Slovensku žije približne dvadsať druhov kliešťov, aj keď niektoré z nich sa zdržiavajú v brlohoch zvierat alebo hniezdach vtákov, preto sa s nimi bežne nestretneme. Kliešte nám môžu nielen pokaziť dobrý pocit z prechádzky v prírode, ale dokážu nás aj infikovať lymskou boreliózou alebo kliešťovou encefalitídou. Skutočné riziko nakazenia závisí od mnohých faktorov ako množstvo baktérií v slinách kliešťa, dĺžka prisatia na hostiteľovi, imunitný systém hostiteľa a podobne.
V okolí Šale je rozšírený kliešť obyčajný (Ixodes ricinus), ktorý môže prenášať vírus kliešťovej encefalitídy a pôvodcov lymskej boreliózy. Darí sa mu v listnatých i zmiešaných lesoch, parkoch, lesoparkoch, na cintorínoch, dokonca priamo v mestskej zeleni. Výnimkou sú len vysokohorské oblasti, obrábané polia a vodné plochy. Územia s výskytom nakazených kliešťov sa nachádzajú predovšetkým pozdĺž brehov rieky Váh. Veľké ohnisko sa tiahne takmer od jeho prameňa až po miesto, kde sa vlieva do Dunaja.
Okrem okolia Váhu možno za endemickú oblasť považovať aj juhozápadnú časť Slovenska, Nitriansky kraj a hlavne jeho južnejšie okresy.
Kliešť obyčajný
Kliešte nie sú jediným parazitmi, z ktorých by sme mali mať obavu v našich klimatických podmienkach. Medzi ektoparazity (vonkajšie parazity) patria ďalej blchy, komáre, rôzne svrabovce, všenky, ovady či mušky, ktoré dokážu svojho hostiteľa druhotne nakaziť vektorovými ochoreniami. Okolo Váhu na lúkach a v lesíkoch je aj pijak lužný (Dermacentor reticulatus), ktorý prenáša babeziózu psiu, ľudovo nazývané krvomočenie. Je to smrteľné ochorenie psov, na človeka sa neprenáša. Babézia psia (Babesia canis) je jednobunkový parazit červených krviniek.
Najúčinnejšia je prevencia, ak však už kliešťa dostanete, najjednoduchšie ho z tela odstránite pinzetou čo najbližšie pri koži. Odborníci ho odporúčajú vykývať, nie vytočiť. V druhom prípade hrozí, že nedôjde k vybratiu hlavičky. Pri odstraňovaní kliešťa je potrebná opatrnosť, dôležité je nerozpučiť a neudusiť ho. Z tela treba kliešťa odstrániť čo najskôr. Nemožno si pomáhať vatou, nanášať na neho tekuté mydlo a olejové prípravky. Môže dôjsť k vyprázdneniu obsahu čriev kliešťa do rany, čím sa zvyšuje riziko nákazy ochoreniami, ktoré prenáša.
Po vytiahnutí kliešťa treba kožu v mieste jeho prisatia vydezinfikovať prostriedkom s obsahom alkoholu alebo jódovou tinktúrou. Ak sa ho nepodarí z tela odstrániť celého, je vhodné vyhľadať zdravotnícku pomoc. Rovnako ju treba vyhľadať aj v prípade, ak rana po vybratí kliešťa neustúpi ani po niekoľkých dňoch.