Šaliansky magazín
Alenka Demková: "V Šali však máme fantastické obecenstvo."
Publikované Sala Online, 15.07.2016 - 11:25Alenka Demková, prvá dáma šalianskeho divadla, oslávila v tomto roku svoje životné jubileum. Na doskách, ktoré znamenajú svet, strávila mnoho času už od svojho detstva a dnes nie je v Šali a okolí snáď nikto, kto by ju nepoznal. Alenka baví malých i veľkých, so svojimi kolegami predstavili divákom za posledné roky veľa skvelých titulov pre divákov všetkých kategórií. Alenka je okrem herečky aj scenáristka a ako sama o sebe hovorí - ježibaba z povolania.
Aj pri príležitosti jej životného jubilea vzniklo predstavenie, ktoré malo premiéru v apríli tohto roku. Bláznivou komédiou Číňania Alenka oslávila svoje narodeniny a poďakovala sa svojej rodine a priateľom za dlhoročnú podporu. Šalianski divadelníci nezabudli ani na najmenších a deti už mohli spoznať novú rozprávku Materiniek - Kde je mastný fľak, tam nebýva rak z pera Alenky Demkovej. Alenka nám o predstaveniach ale aj svojich hereckých začiatkoch porozprávala viac.
Ako vznikla myšlienka osláviť životné jubileum divadlom?
Táto myšlienka vznikla tak, že v septembri minulého roka mi napísal Viktor Vincze, či nemám chuť si zahrať komédiu. Prišiel, priniesol titul s tým, že by sme hru uviedli niekedy v marci. A ja mu na to, jééj, to budem mať narodeniny a tak vzniklo, že sme to spojili s mojou oslavou. V predstavení hrá aj Viktor a zároveň sa hľadali ešte dve dvojice, ktoré by predstavenie odohrali. A tak vznikli trojičky, ktoré sa alternujeme. Šaľania nás opäť veľmi potešili, prišlo veľa divákov na predstavenia v podaní všetkých troch alternácií. Prvá premiéra bola spojená s oslavou mojich narodenín. Čo sa týka oslavy, cítila som sa ako Alenka v ríši divov, netušila som čo pre mňa všetko chystajú. Čakali ma skvelé prekvapenia. Odohrali sa scénky - napodobňovali mňa v predstaveniach, v ktorých som hrala, alebo ktoré som napísala. Zrazu prišla torta - otvorená kniha, potom videoshot a videopríspevok - moji známi a rodina nahovorili pre mňa grartulácie. Bolo to neskutočné, cítila som sa ako hollywoodska hviezda. Nič krajšie nie je ako osláviť moje narodeniny na javisku, zahrať tým, ktorí mi celý život pomáhali. Ako inak sa im poďakovať, ako vydať pre nich na javisku všetko a pokloniť sa im. Tá poklona na záver bola pre nich, pre tých, ktorí stáli celý život pri mne.
Vráťme sa k tvojim divadelným začiatkom. Kedy si vedela, že bude z teba herečka?
Mala som dva a pol roka, ale to viem len z rozprávania. Otec ma zobral na Mikuláša, vtedy to bol Dedo Mráz. Ja som hovorila básničku, bola som z tých detí najmenšia, postavila som sa a suverejne som zarecitovala. Možno tam to niekde vo mne vzniklo. Keď som bola už školáčka, tak som pravidelne recitovala, čo ma veľmi bavilo. Veľký vplyv na mňa mal Peter Andruška, môj učiteľ na základnej škole a neskôr na gymnáziu pán Július Morávek. Divadlo ma bavilo od malička. Prvé predstavenie som mala na základnej škole, tam sme nacvičovali rôzne pásma, na gymnáziu to boli skôr paródie, učili sme sa texty Lasicu a Satinského. Robili sme programy pre maturantov na stužkové slávnosti. A v štvrtom ročníku, v roku 1974 som išla do kulturáku, ktorý sa vtedy otváral, že by som chcela hrať divadlo. Zobrali ma. Prvý súbor, v ktorom som hrala sa volal Uzol. Rada si spomínam aj na príhodu, ako som z maturitnej skúšky utekala do kulturáku odohrať predstavenie.
Ako si spomínaš na už novodobú éru šalianskeho divadla, po roku 2000?
Keď prišiel do domu kultúry Tibor Kováč, tak nás šalianskych divadelníkov stiahol a vzniklo predstavenie Matka. To bol rok 2004. S týmto predstavením sme sa prebojovali až na Scénickú žatvu a získali sme mnohé ocenenia. Vtedy sme sa asi dva roky volali divadelný súbor Terra Wag. Potom neskôr vzniklo divadlo Śok. Spravil sa veľký muzikál Verklikár, potom Bátorička To išlo vtedy mimo mňa, ja som s nimi začala spolupracovať až neskôr. Vznikli mnohé úspešné predstavenia, drámy i veselohry - Všetko je inak, Polnočný denník, Cesta, Slovo, Kyanid o piatej...
Predstavenie Číňania
Čo sa ti hrá lepie, vážne alebo veselé roly?
Každý ma zaraďuje ako komediálnu herečku, ja však zbožňujem hrať charakterové postavy. Mám šťastie, že som si mnohé takéto postavy zahrala.
Okrem dospelého diváka nie je v Šali a okolí snáď ani jedno dieťa, ktoré by ťa nepoznalo. Materinky si získali srdcia malých i veľkých a ty si hlavnou tvárou tohto divadelného súboru.
Materinky vznikli v roku 1977, už v roku 1979 som bola v súbore. Začiatky súboru boli pod vedením Ruženky Bóriovej, ona nás učila všetko okolo bábkoherectva. Asi v roku 2004 sa pôvodne bábkový súbor zmenil na divadelný. Bolo veľa predstavení, veľký záujem a výroba bábok a dekorácií je veľmi náročná. Ja som sa vrátila v roku 2004 po materskej dovolenke, počas ktorej som iba písala, ale neúčinkovala som. V čase, keď som sa vrátila, bol pre Materinky ťažký rok a rozhodovalo sa ako ďalej. Vtedy sme si povedali, že z bábkového súboru sa stane divadelný. Začali sme spolupracovať so Šokármi, Valo Kozaňák nám začal písať pesničky. Odvtedy vznikajú krásne detské predstavenia. Rokom 2004 -2005 sa zmazal rozdiel medzi divadlom Sok a Materinkami. Svetlo sveta uzreli úspešné predstavenia ako Tri prasiatka, Cirkus Šupitó pod šapitó, Čerti a Kačena, Ako Zajko do Afriky putoval či Rozprávkový orloj.
V tomto roku vzniklo ďalšie predstavenie pre deti, tentokrát z vodného sveta.
V polovici júna sme mali premiéru hry, ktorú sme venovali rieke Váh. Predstavenie je poučné, chceli sme to však spraviť nenásilnou formou. Predstavenie vzniklo na motívy knihy Zelená rozprávka od Jozefa Pavloviča. V knižke je viacero rozprávok a mňa zaujal taký kúsoček ako autá vypúšťajú olej do rieky a vodník si nechcel plniť svoje vodnícke povinnosti. Na predstavenie to však bolo málo, a tak som vytvorila jeden podvodný svet - riečny, kde je poloslepý sumec, šťuka, belička, kapor, škeble - korýtka riečne, rak, ktorý žije len v čistej vode. A tak sme hru nazvali, Kde je mastný fľak, tam nebýva rak. Samozrejme ako to v rozprávkach býva, nakoniec všetko dobre dopadne. Hra je venovaná našej rieke Váh.
Čo sa ti hrá lepie, vážne alebo veselé roly?
Každý ma zaraďuje ako komediálnu herečku, ja však zbožňujem hrať charakterové postavy. Mám šťastie, že som si mnohé takéto postavy zahrala.
Okrem dospelého diváka nie je v Šali a okolí snáď ani jedno dieťa, ktoré by ťa nepoznalo. Materinky si získali srdcia malých i veľkých a ty si hlavnou tvárou tohto divadelného súboru.
Materinky vznikli v roku 1977, už v roku 1979 som bola v súbore. Začiatky súboru boli pod vedením Ruženky Bóriovej, ona nás učila všetko okolo bábkoherectva. Asi v roku 2004 sa pôvodne bábkový súbor zmenil na divadelný. Bolo veľa predstavení, veľký záujem a výroba bábok a dekorácií je veľmi náročná. Ja som sa vrátila v roku 2004 po materskej dovolenke, počas ktorej som iba písala, ale neúčinkovala som. V čase, keď som sa vrátila, bol pre Materinky ťažký rok a rozhodovalo sa ako ďalej. Vtedy sme si povedali, že z bábkového súboru sa stane divadelný. Začali sme spolupracovať so Šokármi, Valo Kozaňák nám začal písať pesničky. Odvtedy vznikajú krásne detské predstavenia. Rokom 2004 -2005 sa zmazal rozdiel medzi divadlom Sok a Materinkami. Svetlo sveta uzreli úspešné predstavenia ako Tri prasiatka, Cirkus Šupitó pod šapitó, Čerti a Kačena, Ako Zajko do Afriky putoval či Rozprávkový orloj.
V tomto roku vzniklo ďalšie predstavenie pre deti, tentokrát z vodného sveta.
V polovici júna sme mali premiéru hry, ktorú sme venovali rieke Váh. Predstavenie je poučné, chceli sme to však spraviť nenásilnou formou. Predstavenie vzniklo na motívy knihy Zelená rozprávka od Jozefa Pavloviča. V knižke je viacero rozprávok a mňa zaujal taký kúsoček ako autá vypúšťajú olej do rieky a vodník si nechcel plniť svoje vodnícke povinnosti. Na predstavenie to však bolo málo, a tak som vytvorila jeden podvodný svet - riečny, kde je poloslepý sumec, šťuka, belička, kapor, škeble - korýtka riečne, rak, ktorý žije len v čistej vode. A tak sme hru nazvali, Kde je mastný fľak, tam nebýva rak. Samozrejme ako to v rozprávkach býva, nakoniec všetko dobre dopadne. Hra je venovaná našej rieke Váh.
Predstavenie Kde je mastný fľak, tam nebýva rak
Pre koho sa ti hrá lepšie, pre dospelého alebo detského diváka?
Jednoznačne pre detského diváka, to je naj naj naj. Dospelý divák je výborný, jeho je ťažké zaujať. V Šali však máme fantastické obecenstvo, prídu a podporia. Ale detský divák je detský divák. To naplní človeka energiou na dlhú dobu. Pre deti hrať je ťažké, detský divák je úprimný divák a keď sa mu nepáči, ten to dá hneď najavo. Hneď vieš, že ho predstavenie nebaví.
Ktoré z predstavení, či už pre deti alebo pre dospelých je pre teba srdcovka?
Všetky:) Ťažko povedať, ale pre mňa asi Matka. Mám rada vážne roly. Čo sa týka detských, tam je kopa, ku ktorým sa vraciame. Ale mojou srdcovkou sú Tri prasiatka, napriek tomu, že som tam ani nehrala. Možno aj preto, že vznikli po mojom návrate. Medzi moje obľúbené patrí aj Cirkus šupitó pod šapitó.
Ako máš ešte divadelný sen? Ktorú postavu by si si chcela ešte zahrať?
Mám. Matku Guráž. Je to veľmi silný motív. Ale do toho sa asi ťažko niekto pustí.
Pre koho sa ti hrá lepšie, pre dospelého alebo detského diváka?
Jednoznačne pre detského diváka, to je naj naj naj. Dospelý divák je výborný, jeho je ťažké zaujať. V Šali však máme fantastické obecenstvo, prídu a podporia. Ale detský divák je detský divák. To naplní človeka energiou na dlhú dobu. Pre deti hrať je ťažké, detský divák je úprimný divák a keď sa mu nepáči, ten to dá hneď najavo. Hneď vieš, že ho predstavenie nebaví.
Ktoré z predstavení, či už pre deti alebo pre dospelých je pre teba srdcovka?
Všetky:) Ťažko povedať, ale pre mňa asi Matka. Mám rada vážne roly. Čo sa týka detských, tam je kopa, ku ktorým sa vraciame. Ale mojou srdcovkou sú Tri prasiatka, napriek tomu, že som tam ani nehrala. Možno aj preto, že vznikli po mojom návrate. Medzi moje obľúbené patrí aj Cirkus šupitó pod šapitó.
Ako máš ešte divadelný sen? Ktorú postavu by si si chcela ešte zahrať?
Mám. Matku Guráž. Je to veľmi silný motív. Ale do toho sa asi ťažko niekto pustí.
Diskusia k článku
Do diskusie zatiaľ neboli pridané žiadne príspevky.
Na pridanie nového príspevku musíte byť zaregistrovaný a prihlásený.
